Pohyb je potrebnou súčasťou každého človeka a aj pokiaľ sa to možno niekomu nezdá, podvedomie nás k nemu núti, nakoľko je pre nás zdravý a prospešný, asi tak ako spánok alebo jedlo. Veď sa pozrime na situáciu, aká je to radosť pre rodičov, no i samotné dieťa, kedy spraví vôbec prvé samostatné, i keď možno trochu nemotorné, ale vlastné kroky, kedy sa už neplazí po štyroch. Tým všetko začína.
Každé dieťa má už od prvého ročníka základnej školy v učive zaradený i predmet telesná výchova. Tá má jeho kondíciu a obratnosť formovať ďalej, aspoň to by malo byť jej úlohou. Ako ale telesná výchova funguje v praxi, respektíve aký je jej reálny vplyv na deti a mládež?
Preskočme rovno k obdobiu od druhého stupňa základnej školy, kedy deti absolvujú minimálne dve hodiny telesnej výchovy týždenne, zrejme aj viac, ale otázny je pojem absolvujú. Prekvapujúco veľa detí od 10 – 16 dnes údajne nevie spraviť kotúľ vzad, kotúľ vpred, či niektoré základné, pomerne jednoduché cviky. Môžeme si všimnúť, že už naozaj prišla tá doba, kedy aj ihriská počas pekných dní zívajú prázdnotou, nie je vidieť deti s futbalovou loptou, ani hokejkami. Teda zrejme ich pár vidno je, ale oproti generácii povedzme 15 rokov dozadu, je ich skutočne viditeľne menej, deti akoby sa prestali vonku hrať. Ak sa vrátime k roku 2018, vraví o veľmi zvýšenom počte detí, ktorých športová aktivita sa týka jedine a len školy a to cca 2 – 4 hodín telesnej výchovy týždenne, no a z toho polovica z nich sedí na lavičke a hrá mobil, alebo nonstop disponuje priepustkami od lekára či rodičov. Samozrejme, ich zdravotný stav nie je ani zďaleka vážny či ohrozený, i keď v niektorých prípadoch možno hej a v tom prípade to mení situáciu, tie prípady som nemyslel.
• Nie je tak tajomstvom, že mnohým deťom chýba i základná telesná zdatnosť a tým pádom aj učitelia telocviku a ich osnovy musia byť stanovené k úkonom, aby si takéto deti neublížili, pretože svojou čoraz nižšou športovou zdatnosťou sú k tomu náchylnejšie. Je to taký začarovaný kruh.